Typografia: voľba stupňa písma, riadkovania a písiem pre tlač a obrazovku

Slovník typografie: pojmy, história, fakty

Litera, font, písmo

Historicky bola litera kovový hranolček s odliatym písmenom a font úplná súprava liter jedného písma v jednom stupni. Dnes je font súbor (napr. WOFF2, OTF) a písmo je grafický návrh písmen nezávislý od nosiča. V bežnej reči sa tieto slová zamieňajú; v sadzbe ich stojí za to rozlišovať.

Rodina písma a rez

Rodina je súbor rezov jedného písma: hrúbka (Light, Regular, Bold), šírka (Condensed, Extended), sklon (Italic). Variabilné fonty (OpenType 1.8, 2016) ukladajú celú rodinu do jedného súboru s osami, napr. hrúbky (wght) a optickej veľkosti (opsz).

Typografický bod

Jednotka stupňa písma. Didotov bod (Francúzsko, 18. storočie) má 0,376 mm; anglo-americký bod prijatý v DTP má 1/72 palca = 0,3528 mm. Pica má 12 bodov, cicero 12 Didotových bodov. Pixel CSS má 1/96 palca, takže 1 pt = 1,333 px.

Stupeň písma

Nominálna veľkosť písma: kedysi rozmer kužeľky kovovej litery, dnes výška poľa znaku. Písmená sú menšie než stupeň: verzálky zaberajú zvyčajne 0,66–0,73 stupňa a stredná výška 0,45–0,55. Preto môžu dve písma v rovnakom stupni pôsobiť rozdielne veľké.

Riadkovanie (preklad)

Vzdialenosť medzi účiariami po sebe idúcich riadkov. Anglický názov leading pochádza z olovených prúžkov (lead), ktoré sadzači vkladali medzi riadky liter; slovenský preklad má rovnaký pôvod v prekladaní riadkov výplňovým materiálom. Zápis 10/12 znamená stupeň 10 a riadkovanie 12 bodov.

Účiarie, stredná výška, doťahy

Účiarie je čiara, na ktorej stoja písmená. Stredná výška (výška x) je výška minusiek bez doťahov (ako x); horné doťahy (b, d, k) a dolné doťahy (g, p, y) siahajú za ňu. Písma s veľkou strednou výškou (napr. Verdana, Inter) sa v malých stupňoch na obrazovke čítajú lepšie.

Serif (pätka)

Priečne zakončenie ťahu písmena. Pätky vidno už v rímskych nápisoch (Trajánov stĺp, rok 113); v tlači vedú oko pozdĺž riadka. Písma bez pätiek nazývame bezpätkové, grotesky (podľa anglického „grotesque“ z 19. storočia) alebo, v americkej tradícii, gotické (Gothic).

Antikva a jej odrody

Antikva je pätkové písmo odvodené z humanistickej minuskuly a rímskej kapitály. Renesančná (Jenson 1470, Garamond v 16. storočí): malý kontrast, šikmá os. Baroková, nazývaná aj prechodná (Baskerville, 50. roky 18. storočia): väčší kontrast. Klasicistická (Didot, Bodoni, koniec 18. storočia): veľmi vysoký kontrast, vlasové pätky; odtiaľ anglický názov didone.

Egyptienka (slab serif)

Písmo s hrubými obdĺžnikovými pätkami, vytvorené pre plagáty a reklamu v Anglicku okolo rokov 1815–1820. Názov „egyptské“ odráža módu doby po Napoleonovej egyptskej výprave, nie súvislosť s Egyptom. Súčasné egyptienky (napr. Rockwell, Roboto Slab) dobre znášajú obrazovku.

Grotesk, neogrotesk, humanistické a geometrické bezpätkové

Prvé grotesky boli reklamné písma 19. storočia. Akzidenz-Grotesk (Berlín, 1896–1898) dal vzniknúť neogroteskom: Helvetica vznikla v roku 1957 ako Neue Haas Grotesk (Max Miedinger, Eduard Hoffmann). Geometrické (Futura, Paul Renner, 1927) stavajú písmená z kružnice a priamky; humanistické (Gill Sans 1928, Frutiger 1976) zachovávajú proporcie antikvy a v texte sa čítajú najlepšie.

Klasifikácia Vox-ATypI

Systém klasifikácie písiem, ktorý navrhol Maximilien Vox v roku 1954 a ATypI prijala v roku 1962: humanistické, garaldy, prechodné, didony, mechanické (egyptienky), lineárne (bezpätkové), rytinové, skripty, kreslené rukou, lomené. ATypI ju v roku 2021 stiahla ako nedostatočnú pre súčasné písma, názvy sa však používajú naďalej.

Kurzíva a sklonené písmo

Kurzívu (italic) zaviedol v roku 1501 benátsky tlačiar Aldus Manutius s rytcom Francescom Griffom podľa vzoru kancelárskeho písma; mala zmestiť viac textu do vreckových vydaní. Sklonené písmo (oblique) je iba mechanicky naklonená antikva; pravá kurzíva má vlastné, odlišné tvary písmen (a, f, g).

Verzálky, minusky, kapitálky

Verzálky (majuskuly) pochádzajú z rímskej kapitály, minusky z karolínskej minuskuly (8.–9. storočie). Anglické uppercase a lowercase znamenajú doslova hornú a dolnú kasu: v tlačiarňach ležali verzálky v hornej kase a minusky v dolnej. Kapitálky sú verzálky znížené na strednú výšku; používajú sa na skratky a podnadpisy.

Ligatúra

Dva alebo viac znakov spojených do jedného glyfu, napr. fi, fl, ffl, aby sa bodka nad i nezrazila s ťahom f. Znak & je ligatúra latinského „et“. Vo fontoch OpenType ligatúry zapína funkcia liga; v CSS jej zodpovedá font-variant-ligatures.

Vyrovnávanie (kerning) a prestrkávanie (tracking)

Kerning upravuje medzeru medzi konkrétnou dvojicou písmen (AV, To, Wa), tracking mení medzery rovnomerne v celom texte. Slovo kern pochádza z čias olova: tak sa nazývala časť písmena presahujúca písmovú kocku, ktorá prečnievala nad susedné písmeno. Prestrkávanie sa používa opatrne: veľké kladné hodnoty trhajú slová, záporné zlepujú písmená.

Sadzba do bloku a na zástavku

Sadzba do bloku (zarovnanie na oba okraje) vyžaduje delenie slov a kontrolu medzier, inak vznikajú rieky bielej. Zástavka (zarovnanie doľava) dáva rovnaké medzery a prirodzený rytmus; dobrá sadzba na zástavku má jemne premenlivé konce riadkov, bez schodov a bez osamelých krátkych slov.

Siroty, vdovy a osamotené predložky

Poľské pravidlá sadzby: sirota (sierota) je tam jednopísmenová spojka alebo predložka (i, w, z, a) ponechaná na konci riadka; presúva sa pevnou medzerou. Vdova je posledný riadok odseku na začiatku nového stĺpca alebo strany, bękart (doslova „bastard“) prvý riadok odseku na jej konci. V slovenskej terminológii sa sirota a vdova vzťahujú na osamotené riadky: sirota je prvý riadok odseku na konci strany, vdova posledný riadok odseku na začiatku nasledujúcej; jednopísmenové predložky a spojky (v, s, z, k, a, i, o, u) sa na konci riadka takisto nenechávajú. Programy DTP ich strážia v nastaveniach odseku.

Spojovník, krátka a dlhá pomlčka

Tri rôzne znaky: spojovník (-) spája a delí slová; polštvorčeková pomlčka (–, šírky n) označuje rozsahy (45–75) a v poľskej praxi často nahrádza pomlčku vo vete; štvorčeková pomlčka (—, šírky m) je klasická pomlčka knižnej sadzby. V slovenskej sadzbe sa vo vete používa polštvorčeková pomlčka (–) s medzerami z oboch strán, v rozsahoch bez medzier (45–75); štvorčeková (—) sa v slovenčine vyskytuje zriedka. Názvy em a en pochádzajú zo šírky písmen M a N v danom stupni.

Úvodzovky

Poľské úvodzovky sú „dolné a horné” (99-66), v druhom stupni «francúzske». Anglické sú “66-99” hore, nemecké „99-66“ ako poľské, ale s iným uzavretím. Slovenské úvodzovky „99-66“ sa zhodujú s nemeckými, vnútorné sú ‚jednoduché‘. Rovný znak " z klávesnice je strojový; v sadzbe sa nahrádza typografickým.

Pohyblivé litery a Gutenberg

Johannes Gutenberg okolo roku 1450 v Mohuči spojil kovové litery odlievané z matríc, lis a olejovú farbu; jeho 42-riadková Biblia (okolo roku 1455) je prvou väčšou tlačenou knihou v Európe. Pohyblivé litery boli známe už skôr: keramické v Číne (Bi Sheng, okolo roku 1040) a kovové v Kórei (Jikji, 1377, najstaršia zachovaná kniha vytlačená kovovými literami).

Lorem ipsum a pangramy

Lorem ipsum je výplňový text zložený z pozmeneného úryvku Ciceronovho spisu „De finibus bonorum et malorum“ (45 pred n. l.); spopularizovali ho hárky Letraset v 60. rokoch 20. storočia a program PageMaker (1985). Pangram je veta so všetkými písmenami abecedy: poľské „Zażółć gęślą jaźń“ obsahuje kompletnú deviatku poľských písmen s diakritikou a slovenská skúšobná veta „Kŕdeľ šťastných ďatľov učí pri ústí Váhu mĺkveho koňa obhrýzať kôru a žrať čerstvé mäso“ preveruje slovenskú diakritiku vrátane ŕ, ĺ, ľ, ď, ô a ä.

Poľská diakritika

Ogonek (ą, ę), kreska, teda ostrý akcent (ć, ń, ó, ś, ź), bodka (ż) a preškrtnutie (ł). Písmo na poľskú sadzbu ich musí mať navrhnuté, nie automaticky prilepené: ogonek má vyrastať z písmena a kreska má mať sklon písma. V tabuľkách znakov ide o pozície bloku Unicode Latin Extended-A (1991, Unicode 1.0). To isté platí pre slovenský mäkčeň, dĺžeň, vokáň a dve bodky (č, ľ, ŕ, ĺ, ô, ä): pri ď, ť a ľ má mäkčeň tvar malého apostrofu, nie striešky, a v dobrom písme je nakreslený pre každý rez.

Písmo na obrazovke

Obrazovka kreslí písmená pixelmi, preto v malých stupňoch záleží na hintingu (prispôsobení obrysov pixelovej mriežke) a vyhladzovaní. Prijaté minimá: 16 px pre súvislý text, 12 px pre popisky. Formát WOFF2 (W3C, 2018) komprimuje webové fonty a vlastnosť font-display rozhoduje, čo vidno, kým sa font načíta.

Licencie fontov

Font je počítačový program aj autorské dielo, preto podlieha licencii. SIL Open Font License (2005, verzia 1.1 z roku 2007) dovoľuje font používať, vkladať a šíriť, zakazuje predávať ho samostatne a vyhradzuje názvy pre upravené verzie; Apache 2.0 je podobne liberálna. Komerčné fonty majú samostatné licencie na tlač, web, aplikácie a vkladanie do PDF.

Optické veľkosti a textové rezy

To isté písmo v 8 pt a 72 pt by nemalo vyzerať rovnako: malé stupne potrebujú väčšiu strednú výšku, voľnejšie medzery a pevnejšie ťahy, veľké môžu byť jemné a tesné. Kedysi sa každý stupeň rezal osobitne; dnes to robí os opsz variabilných fontov alebo samostatné rezy Text a Display.